Posledné z aktualít:
Príďte duchovne načerpať
(26.7.2024) Obce Vyšná a Nižná Myšľa v spolupráci s farnosťou sv. Mikuláša srdečne pozývajú v nedeľu 28. júla o 10:30 hod na sv. omšu pri Koscelku pri príležitosti sviatku sv. Márie Magdalény. Po slávení je pripravené občerstvenie v archeoskanzene v Nižnej Myšli.
Aj Trstené pri Hornáde pozýva na Odpustovú slávnosť sv. Anny. V nedeľu 28. júla o 10:30 hod. začne slávnostnou sv. omšou a pokračuje poobede od 17:00 hod. pestrým programom na futbalovom ihrisku. Ak trávite v Trstenom víkend, prijmite pozvanie aj na letné kino v sobotu 27.júla, premietať sa začne o 20:30 hod.
Ďalšie podujatia nájdete v kalendári podujatí - klik TU
Abovský hlásnik spestrí vaše leto
(25.7.2024) Novú atrakciu na Hornáde - splav na kajakoch vyskúšala naša šéfredaktorka Katka... V duchu priateľstva sme oslávili Dni regionálneho združenia obcí Hornád v amfiteátri v Skároši... Obdivovali sme balónovú fiestu v Nižnej Myšli a kumšt hráčov na majstrovstvách Slovenska v stolnom tenise vo Valalikoch... atď.
V novej rubrike (ankete) Srdcia regiónu o ľuďoch, ktorí nezištne pomáhajú či rozvíjajú náš región, ktorí darujú seba pre dobrú vec, sme predstavili ďalšie dve nominácie - profesionálnych hasičov z Čane a dobrovoľníka Patrika z Nižnej Myšle.
Otvorte si druhé číslo Abovského hlásnika a objavujte náš región Hornád :))))
Všetky čísla nájdete v archíve - TU
Starovek v Nižnej Myšli
(3.7.2024) Srdečne pozývame zažiť históriu od čias Mykén po staroveký Rím v archeoskanzene v Nižnej Myšli. V sobotu 20. júla od 15:00 do 21:30 hod uvidíte rímsky tábor a ukážky bojov či obliehanie pevnosti, precítite dobovú hudbu a tanec, ale aj okúsite dávne remeslá. Po zotmení vás očarí ohňová šou. Podujatie obohatia prednášky odborníkov i ochutnávka piva!
Využite nákup zvýhodnených online vstupeniek v predpredaji!
Oslavy regiónu sa blížia!
(22.6.2024) Vyberme si kalendár a zapíšme si dátum nedeľa 30. júna, 14:00 hod. Prečo? V ten deň oslavujeme Deň Regionálneho združenia obcí Hornád v amfiteátri v Skároši. Stretneme sa spolu už po 19-krát pri bohatom občerstvení, detských atrakciách i hudbe a speve našich folklórnych skupín. A kto bude hosť večera? Skupina GALAXIS - Žbirka revival :)
Ďalšie podujatia nájdete v našom Kalendári podujatí :)
Príď na regionálny futbalový turnaj
(13.6.2024) Šesť mužstiev z obcí regiónu Hornád - Čaňa, Haniska, Kokšov-Bakša, Sokoľany, Trstené pri Hornáde a Ždaňa - si zmerajú sily na futbalovom ihrisku v Ždani na Futbalovom turnaji RZOH. Príď ich povzbudiť v sobotu 15. júna, hra začína o 9:00 hod.
Kto tento rok získa putovný pohár?
Pozývame na Valalický jarmok
(9.6.2024) Srdečne pozývame na Dni obce Valaliky a 29. ročník Valalického jarmoku. Oslavy začínajú v piatok 14.júna o 17:30 hod. Behom od studničky ku studničke (registrácia bežcov od 17.00 v KD Valaliky). Sobota 15.júna patrí športu - na futbalovom ihrisku sa hrá minifutbal mužov a v športovej hale stolnotenisový turnaj - a tiež Valalickému jarmoku s kultúrnym programom od 13:00 na dopravnom ihrisku. Okrem miestnych zoskupení vystúpi Maroš Bango, FS Železiar z Košíc a Adam Ďurica. Bude aj tombola, výstava hydiny a vtáctva drobnochovateľov, stánky remeselníkov a tvorivé dielne dielne pre deti.
Pozývame na Beh Vyšnou Myšľou
(30.5.2024) Bežecký klub obce (BKO) Vyšná Myšľa a obec srdečne pozývajú túto sobotu 1. júna na 18. ročník Behu Vyšnou Myšľou. Oslávte Medzinárodný deň detí behom! Trať povedie pekným prírodným prostredím a vybrať si môžete dĺžku od 60 m pre najmenších až po 7 km. Prezentácia prebehne na futbalovom ihrisku od 12:30 hod. Na každého pretekára čaká unikátna medaila a pre deti je pripravená aj tombola. Podrobnejšie informácie nájdete na FB stránke BKO Vyšná Myšľa.
Pozvánky na ďalšie podujatia nájdete v našom kalendári - TU
Pozývame na folklórny festival do Čane
(10.5.2024) Obec Čaňa, kultúrna komisia a čanianske ľudové spevácke skupiny vás pozývajú na 2. ročník Čanianskeho folklórneho festivalu ľudových piesní v nedeľu 12.5.2024. Festival začína o 14:30 hod. sprievodom od obecného úradu k amfiteátru, kde vystúpi 13 súborov a špeciálny hosť FS Liptov. K celkovej spokojnosti bude k dispozícii skákací hrad pre deti, guláš i káva.
Abovský hlásnik so srdcami regiónu
(14.4.2024) Sme radi, že vám môžeme predstaviť nové, prvé tohoročné číslo regionálneho štvťročníka Abovský hlásnik. Ako môžeme pomôcť Východoslovenským labkám? Vzniknú Pieniny v našom regióne? Je bowling viac ako krčmový šport?...toľko krátka ochutnávka.
Štartujeme aj novú rubriku (anketu) Srdcia regiónu o ľuďoch, ktorí nezištne pomáhajú či rozvíjajú náš región, ktorí darujú seba pre dobrú vec, nezištne. V prvom čísle predstavujeme prvé dve nominácie - priatelľa trstenskej prírody a rodinu darcov krvi.
Archív všetkých čísiel nájdete TU.
FOLKLÓR v regióne
SPEVÁCKE A TANEČNÉ SÚBORY 
V dedinách okolo rieky Hornád, pôsobia dve desiatky súborov - detských, ženských i mužských - prehliadka vo FOTOGALÉRII. S radosťou predstavujú ľudové spevy, tance a zvyky pri domácich oslavách, mnohí vystupujú na regionálnych súťažiach Dargovská ruža vo Svinici či Špivanečky mojo v Slanci. Ako vznikali a čomu sa venujú sa dozviete v našom regionálnom časopise Abovský hlásnik č. 4/2013. Ale najlepšie je vidieť a počuť ich naživo.
| Pozývame vás na miestne podujatia:
DNI REGIONÁLNEHO ZDRUŽENIA OBCÍ HORNÁD v júni, Aktuálne informácie o čase a mieste ich konania prinesieme v Kalendári podujatí. |
|
ABOVSKÉ NÁREČIE
V košickej kotline sa ešte „hutori” abovským nárečím. Pokladnicou ľudovej reči sú piesne, rozprávky, riekanky, príslovia či porekladlá. Čo je na abovskom dialekte krásne? Napríklad to, že si s dlhými slabikami a dĺžňami „nerobí žiadne starosti” i že nemá spoluhlásku ch.
- Babo, dze idzece na tej bicigľi ? - Ta na cinter. - A hto ju priňeše nazad...?
Slovníček nárečových abovských slov i osobitosti tohto dialektu nájdete v rubrike JAK PISAC A ČITAC PO HUTORACKI od Karola Dzugasa z Košickej Polianky. Prajeme vám veselé čítanie a učenie!
PRANOSTIKY A PRÍSLOVIA
Je ich neúrekom. Uvádzame zopár na ukážku aj na precvičenie abovského nárečia.
Po Doroce visňu šmati na ploce --- Po Jaňe še dňi kraca i kravi mľeko traca --- Ked še na Hromnice ftaček vodi napije, budze ešči žima. Ked še ňema dze napic, budze skoro jar.
Pan Boh dopušča, aľe ňeopušča --- Dohtor ľeči, Boh uzdravuje --- Dobri hir idze daľeko, plani ešči daľej --- Trime jak pes ježa --- Idze jak v ľece na sankoh.
TRADIČNÉ OBLEČENIE
Súčasný kroj je živý. Používa sa na vystúpeniach súborov i pri každej dôležitej udalosti v obci. Vychádza z minulého pôvodného odevu, ktorý je veľmi rozmanitý - čo dolina, to iný prvok.
ŽENY a DIEVČATÁ nosili nazberané sukne, ktoré šili doma z pestrofarebnej látky. Pod nimi mali viacej bielych spodničiek – štirerajov. Sukňu zdobila tmavá, biela i pestrofarebná zástera. Oplecká a rukávce boli široké, v hornej časti skladané a prišité ku košeli, dole obrúbené krajkou. Nosievali tiež rôznofarebné vyšívané vesty - brušliky. V lete chodili v topánkach, v zime v čižmách. Bohatšie ženy v zime nosili krátky kožuštek - geroček, chudobnejšie cez plecia prehodené hrubé šatky - hustky po okrajoch s dlhými strapcami.
Vlasy mali dievčatá začesané na hladko, vzadu zapletené do vrkoča, ktorý zdobila farebná stužka. Ženy nosili čepiec - koňťu. Vlasy vzadu tesne zviazali, stočili do dvoch vrkočov, okrútili okolo drievka. Na takto stočené vlasy priviazali šablónu vystrihnutú z tvrdého papiera, nato prichytili čepiec sponkami. Skoro vždy nosili na hlave šatku.
MUŽI nosili košele a široké nohavice z bieleho domáceho plátna - drelihové nohavice s vyštranbaným spodným okrajom. Na vrchu mali vesty – lajblíky, vpredu zapínané na gombíky. Na hlave nosili klobúk zdobený perom, v zime baranicu. Na nohách mali krpce - pantofľe, v zime čižmy (tí zámožnejší nosili čižmy aj v lete). Do čižiem nosili druhé nohavice, ktorých spodný koniec bol zapustený do čižiem tzv. priče. Namiesto ponožiek boli onuce (onuca – látka, do ktorej sa ovinie chodidlo nohy). Za zvrchník im v zime slúžil kožuch alebo guba (gubaňa) utkaná z ovčej vlny.
DEDIČSTVO NA TANIERI
Naši dedovia nepoznali pečienku, kávu, hranolky ani cestoviny. Zloženie stravy určovali sezónne poľnohospodárske práce a kresťanské sviatky. Chlieb si piekli doma v peci. Celé týždne boli bez obeda z mäsa. Najčastejšie varili jedlá zo zemiakov, kapusty a strukovín.
Zachovalo sa veľa rozmanitých jedál, ktoré sa väčšinou pripravujú na veľké sviatky. K niektorým jedlám si môžete pozrieť recept v Abovskom hlásniku - kliknite na názov jedla.
Počas fašiangov, obdobia zábav a hodovania, sa dodnes pečú ČEREGI – šišky z kysnutého cesta. Jedia sa zakáľačkové dobroty ako MAJOŠE – jaternice, GRAJCUPA – zabíjačková polievka či KOČOŇINA – huspenina.
Na pôstne dni sa pripravuje CUPA - jednoduchá zemiaková polievka (ak bola zahustená mliekom a okyslená nazývali ju ciberej, ak zapražená múkou tak bošpor) a KUKURIČENA ZAMEŠKA - kukuričná kaša poliata roztopeným maslom a cukrom.
Obľúbenými jedlami obzvášť u detí sú PIROHY s lekvárom alebo tvarohom, KOKOŠKI – zemiakové šúľance a GOMBOVCE – slivkové hule.
Na rôzne oslavy, svadbu a krstiny sa pečú LANGOŠE z kysnutého cesta, plnené lekvárom, tvarohom, kapustou, jablkami zahnuté zo štyroch strán do štvorca, makovníky, orechovníky i biely koláč. Podávajú sa HOLUBKY – plnená kapusta.
Na Vianoce na štedrovečernom stole nechýbajú OPLATKI s medom, BOBAĽKY z kysnutého cesta posypané mletým makom a KAPUSTNICA.
ĽUDOVÉ TRADÍCIE A ZVYKY
Gazdinky v zime tkali na krosnách, gazdovia vyrábali hrable, poriská, plietli koše. Babky rozprávali deťom rozprávky a príbehy. Mládež si krátila dlhé večery na priadkach. Ľudia verili mnohým poverám.
Zdroje: 1. Kocelková, P.: Geča – história a súčasnosť, Geča, 2005
2. Jesenský, I.: Abovské povesti a prípoviedky, Čaňa, 2003
3. Prírodné bohatstvo a kultúrne dedičstvo Abova, zborník referátov z odborného seminára (príspevok - Jesenský, I.: Ako sa jedlo voľakedy v Hornoabovskej župe), Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Nitra, 2008
4. Archívne materiály - časopis Abovský hlásnik