Stále v strehu – kvôli nám

Hlásenie o požiari v Čani prišlo o 15:28. Skoro polhodinu potom, ako sa začal nekontrolovane šíriť. Z hasičskej stanice okamžite vyrazila štvorica, ktorá mala v ten deň službu. Kým dorazili na miesto, 11 chatrčí bolo zasiahnutých obrovskými plameňmi a päť nakoniec zhorelo do tla. Celkovo zasahovalo 24 ľudí s 10 kusmi techniky. Akcia sa skončila päť minút po jednej ráno. To sa už písal prvý máj.

Pri väčších požiaroch je najnebezpečnejšie zadymenie, rozpráva s odstupom času veliteľ družstva profesionálnych hasičov z jednotky Hasičského a záchranného zboru (HaZZ) v Čani, kapitán Vit Takač. I oni, i policajti, ktorí na Železničnú ulicu dorazili v ten deň krátko nato, sa v početnej skupine rómskych rodín museli opakovane uistiť, že naozaj nikto nezostal v horiacich budovách.
„Fúkal nám ešte k tomu nepriaznivý vietor. Navyše, z jazera nebolo možné čerpať vodu, charakter brehu to neumožnil. Väčšinu vody na hasenie sme našťastie mohli doviesť z neďalekej firmy,” dodáva veliteľ Takáč, ktorý riadil aj samotný zásah.
 
      

Jednotka v Čani má 18 členov, denne sa šiesti striedajú v troch zmenách. Minimum na zmene sú štyria. Sú i pokojné dni, no nedávno zasahovali trikrát za deň – vždy v našom zásahovom obvode. „Okrem požiarov mávame technické zásahy, dopravné nehody, orezávanie stromov, otváranie zamknutých domov,” doplňuje veliteľ.
Stále majú v živej pamäti zosuvy pôdy v Nižnej Myšli roku 2010, časté výjazdy hrozia počas veterných smrští a po nich. Pri hasení im pomáha výstroj, ktorý obsahuje dýchací prístroj, termokameru aj zásahové obleky, schopné zniesť teplotu až do 300 stupňov.

Vít Takáč patrí aj medzi najskúsenejších hasičov a záchranárov. „Vždy ma táto práca lákala.” V októbri to bude už 26 rokov, odkedy sa jej upísal. V tom čase boli hasiči organizovaní pod okresnými úradmi. HaZZ vznikol až v roku 2002. Boli obdobia, keď nebol veľký záujem stať sa členom záchranných zložiek, dnes je to už lepšie. Vít aj jeho kolega Jaro z Kokšova-Bakše jednoznačne tvrdia, že to nie je kvôli výsluhovým dôchodkom. Naopak, viacerí už presluhujú. Vo „fyzičke“ sa udržiavajú vďaka malej posilňovni či bežiacemu pásu, ktoré na stanici majú. Nástup na zásah sa môže udiať kedykoľvek, vo dne i v noci. Nikdy nevedia.

     

„Máme rešpekt, no nie strach. Podpisujeme prísahu, kde sa zaväzujeme nasadiť pri zásahu aj vlastný život. Najlepšie je, ak počas zásahu nemyslíme na nebezpečenstvo. To by nás ochromilo,” približuje kapitán. Na prvom mieste je vždy záchrana ľudí, potom zvierat a majetku. „Veľkou odmenou je nám vďačnosť ľudí. Nedávno sme zachránili úle včelárovi v Ždani, daroval nám med...” dodáva Jaro.

Pre nás občanov majú zásadný odkaz: ohláste požiar čo najskôr. Neplatí sa za to nič!